Rozvoj turizmu v regióne severovýchodného Slovenska

Autor: Dominik Burcin | 3.1.2012 o 21:59 | (upravené 3.1.2012 o 23:20) Karma článku: 5,25 | Prečítané:  752x

Situácia s turistikou za poznávaním histórie nášho územia sa mi zdá dosť biedna, niekedy až žalostná. Preto som sa rozhodol touto cestou poukázať na tieto problémy a navrhnúť alternatívne riešenia ako túto záležitosť priviesť na správnu cestu. Problematike sa hodlám venovať aj naďalej a rovnako sa chcem aktívne zapájať pri zlepšovaní tejto situácie.

Sodomkov dom v súčasnostiSodomkov dom v súčasnosti

 

Sedím na lavičke v našom vynovenom parku. Vidím okolo seba deti ako jazdia na skateboardoch pri súsoší na pamiatku oslobodenia Humenného, zrejme netušiac čo vôbec znamená. Ako by aj mohli, predsa vyučovanie regionálnych dejín na základných školách takmer neexistuje. Jedine ak sa nájde učiteľ ochotný napredovať s látkou tak, aby sa mohol venovať aj tejto téme. To sa ale nestáva často. A povedzme si na rovinu, deti z toho nie sú 2 krát nadšené ak sa majú učiť ešte niečo navyše. Sem tam zahliadnem nejaký párik, ľudí čo len tak idú domov z práce alebo babku s nákupom. Nikde však nevidím žiadnych turistov. Parkom pri našom kaštieli, ktorý je hneď vedľa skanzenu chodím takmer každý deň, no nikdy sa ma žiadny turista nespýtal kde je to či ono a ako sa tam má dostať. A to je skutočne škoda. Naše mesto má bohatú históriu s množstvom pamiatok ešte z čias prvej svetovej vojny. Ibaže sa o nich dozvie len málokto. Samospráva radšej vysadí kvetinové záhony na kruhovom objazde alebo  vybuduje prechádzkový chodník, ktorého podstatu som nepochopil ani po piatej prechádzke. Toto všetko stojí peniaze, ktoré sa dali využiť efektívne. Napríklad aj na propagáciu dejín mesta, ktoré majú čo ponúknuť. Je to už takmer sto rokov, kedy na území nášho mesta proti sebe bojovali rakúsko-uhorské a ruské ozbrojené sily.  No nenájde sa veľa ľudí, najmä medzi mladými, ktorí by o týchto udalostiach niečo tušili. Na začiatok by úplne stačili aj obyčajné informačné tabule pri každej pamiatke na túto významnú udalosť.  Ale očividne samospráva na tomto nemá záujem. Sodomkov dom, známy taktiež ako Vihorlat na Námestí slobody chátra. Stojí tu už približne sto rokov, je to jedna z mála budov v meste s takýmto vekom, no predsa plní len jediný účel. Večer čo večer sa v podniku ktorý v tejto budove vznikol schádza špecifická skupina občanov, ktorých nebudem bližšie popisovať. A to s jediným zámerom. Ak tento podnik poznáte, viete dobre o čom hovorím. Je až zarážajúce, že stav v akom je Sodomkov dom teraz, netrápi žiadnu inštitúciu oprávnenú konať. A ak aj áno, netrápi ich to dostatočne, lebo by sa už určite zjednala náprava takejto žalostne biednej situácie. Kedysi to bola luxusná reštaurácia pre vyberanú spoločnosť. No dnes sa karta obrátila. Podnik, ktorý sa tam prevádzkuje je presným opakom toho, čo znamenal Sodomkov dom v minulosti. Pokojne by z neho mohlo vzniknúť malé múzeum, ktoré by návštevníkom ponúklo obraz o histórii nášho mesta z týchto čias. Na poschodí by sa mohla prevádzkovať reštaurácia tak ako to bolo kedysi, s totožným zariadením, aké mala za čias svojej najväčšej slávy. Takýto objekt by bol jednoznačne raritou v regióne a prilákal by množstvo turistov. Ale táto budova potrebuje bezpodmienečne zreštaurovať a to stojí nemalé peniaze. A ak sa mesto konečne nezačne zaujímať o rozvoj všeobecného povedomia o regionálnej histórii, nikdy nepriláka dostatok turistov. Momentálne im okrem renesančného kaštieľa a múzea ľudovej architektúry nemá veľmi čo ponúknuť. A práve tu by sa naskytla možnosť, ako turistov prilákať, len je potrebná nejaká investícia. A povedzme si na rovinu, mesto ako je naše neoplýva vysokou zamestnanosťou . Jedinou šancou na fungovanie ekonomiky v tomto regióne sú turisti. Máme tu takisto nádhernú prírodu, ktorá má návštevníkom čo ponúknuť. A ak sa táto krásna príroda spojí s historickými pamiatkami, ktorých sú naše lesy plné, stane sa to úplnou raritou na Slovensku, ktorá priláka mnohých turistov. Asi sa pýtate, čo za pamiatky už len máme v lesoch. Sú to cintoríny z prvej svetovej vojny. Pietne miesta odpočinku padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy počas mimoriadne náročných karpatsko-beskydských  bojových operáciách. Nasadenie mužstva bolo vyššie a podmienky omnoho ťažšie ako pri dukelských manévroch, no o týchto bojoch bohužiaľ neexistuje taká obšírna verejná mienka, ako o už spomínanom Dukelskom priesmyku.  Ak by sa vybudovali náučné chodníky, prepájajúce jednotlivé vojnové cintoríny, stalo by sa to veľkým lákadlom pre turistov, či už so záujmom o históriu alebo o prírodu. Rovnako by vznikli aj príležitosti pre miestnych občanov, najmä v dedinkách kde sa tieto cintoríny nachádzajú. Turisti by určite nestihli všetko za jeden deň a z toho vyplýva že budú potrebovať nocľah. A z toho plynie ďalšia skutočnosť, pretože ak sa raz ubytujú, tak sa budú chcieť aj niekde stravovať. A tu sa ponúkajú možnosti pre mladých ľudí. Ľudí s odvahou a chuťou niečo robiť, pretože títo ľudia momentálne z dedín odchádzajú. Nemajú tam žiadne príležitosti na sebarealizáciu. Takto  by v každej dedinke vznikol menší penzión s nejakou tou reštauráciou a turisti by mali o dôvod viac navštíviť náš región.  Preto si myslím, že turizmus je pre tento región dôležitý a malo by byť v záujme samospráv ho rozvíjať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?